Listing 1 - 10 of 29 | << page >> |
Sort by
|
Choose an application
The book on Cultural policy in the Moldavian SSR, 1944-1956
History --- Recent History (1900 till today) --- Special Historiographies: --- History of Communism --- Moldova --- Cultural policy --- Intellectual life
Choose an application
«Guillotine of Ukraine» - that’s what Vsevolod Balitskyi, the long-time chief of the General Procurator's Office and People's Commissariat for Internal Affairs (NKVD), was called by one of his contemporaries. // The authors of this book, basing on the unique documents and materials, in detail recreate his true role in the formation of the Bolshevik secret police and its leadership, his connections and influences, ambitions and personal traits, circumstances and versions of his death. The great attention is paid to V. Balitsky’s entourage, to whom, he worked with. // The authors managed to collect (often literally bit by bit) interesting and important information about V. Balitskyi, to process previously unavailable and very valuable archival sources. All of this allowed to prepare the most complete nowadays biography of one of the most notable figures of the communist special service. // The reader will be able to get acquainted for the first time with previously unpublished documents reflecting V Balitskyi’s activity.
Political history --- History of Communism --- Balyt︠s︡ʹkyĭ, Vsevolod, --- Biography. --- Soviet Union.
Choose an application
The book on Soviet Deportations in Bessarabia 1940-1941, 1944-1956
History --- Recent History (1900 till today) --- Special Historiographies: --- History of Communism --- Moldova --- Moldova --- History --- History
Choose an application
The book on Communist regimes in Eastern European countries
History --- Recent History (1900 till today) --- Special Historiographies: --- History of Communism --- Post-Communist Transformation
Choose an application
Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícii aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúceho z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priamo prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Problém integrácie Slovenska do nového štátu, stotožnenie sa slovenskej spoločnosti s republikou, primárna otázka vzťahu národa k štátu začali pomerne rýchle rezonovať po 28. októbri 1918, resp. po 30. októbri 1918. V plnej nahote sa vnášali do politických bojov a spôsobovali, že zápasy politických strán sprevádzala krvavá stopa nevraživosti ako jednoznačný symptóm len pomalého a postupného akceptovania demokratických zásad a demokratickej politickej kultúry v živote spoločnosti. Demokratický režim nového štátu, bez ohľadu na výhrady, resp. kritické pripomienky voči nemu zastihol slovenskú spoločnosť nepripravenú okamžite pochopiť jeho podstatu a zmysel, osvojiť si jeho princípy a len postupne a do určitej miery sa začal meniť prístup k novému politickému systému a jeho plnému rešpektovaniu. Konfrontačné prvky sa však výrazne vnášali aj do sociálnych zápasov, pričom snaha vyťažiť z nich politicky kapitál bola viac-menej evidentná. V tomto kontexte ani zápas o štátoprávne postavenie Slovenska v republike nebol výnimkou. Postupne však, ale jednoznačne v tridsiatych rokoch, dochádzalo k podstatným zmenám a vylúčeniu konfrontačných, krvavých stretnutí v politických a sociálnych zápasoch. Vplýval na to aj proces politického „dozrievania“ slovenského národa, keď rástlo národné povedomie a sebavedomie mimoriadne u mladej nastupujúcej inteligencie. Na druhej strane sa riešenie problému komplikovalo zložitým postavením nového štátu. V druhej polovici tridsiatych rokov sa začalo stupňovať bezprostredné ohrozenie samostatnosti a existencie republiky. Postupne sa dochádzalo k presvedčeniu, že nacistické Nemecko ohrozuje nielen samostatnosť ale priamo existenciu národov Československa. Ani v tomto období sa však nepodarilo odstrániť rozporuplné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska, ktoré rezonovali v slovenskej spoločnosti a ešte ostrejšie v kontaktoch medzi českými politickými elitami a jednotlivými politickými subjektmi na Slovensku. Bolo tomu tak napriek skutočnosti, že v spoločnosti všeobecne silnelo volanie po urovnaní vzájomných vzťahov ako predpokladu posilnenia odhodlania obyvateľstva brániť štát a vydobyté slobody po roku 1918. Predstavitelia politických strán na Slovensku sa nedokázali ani koncom tridsiatych rokov dohodnúť na formulovaní koncepčnej predstavy o mieste Slovenskej krajiny v štáte a už vôbec nie nejaký program spoločne obhajovať. Ich predstavy boli odlišné, rozdielne a protikladné, čo vyplývalo z ich politickej orientácie, ale mali jednu spoločnú ústrednú myšlienku, existujúce postavenie Slovenska v republike je neudržateľné; Slovensko potrebuje zmenu. Táto predstava rezonovala v celej slovenskej spoločnosti aj keď v rozdielnom rozsahu a v rozdielnych. konkrétnych predstavách Je symptomatické, ale v politických procesoch vývoja malého národa typické, že k zásadným rozhodujúcim vývojovým zmenám môže a dochádza v dôsledku kardinálnych prevratov na medzinárodnej scéne, v medzinárodných vzťahoch, veľmocenských presunoch, pod vplyvom agresie a pod. Nemožno pochybovať, že predstavy rôznych slovenských politických strán sa koncom tridsiatych rokov aj pod tlakom ohrozenia štátu a vyriešenia tohto problému ako posilnenia pozícii republiky približovali, hľadalo sa kompromisné, prijateľné riešenie. Je však nespochybniteľným faktom, že k zásadnému politicko mocenskému rozuzleniu tohto problému mohlo a došlo len pod tlakom zahraničnopolitického otrasu veľkého rozmeru. Diktát veľmocí v Mníchove a jeho vnútropolitické a zahraničnopolitické dôsledky umožnili, že sa mohla presadiť v danom momente maximalistická koncepcia riešenia slovenskej otázky vo forme federatívnej prestavby republiky. Je rovnako symptomatické, že následná zmena režimu smerovala jednoznačne k odbúraniu demokratického systému a budovania autoritatívneho režimu. Je ďalej príznačné, že Slovenský štát vznikol za situácie a podmienok, v rámci ktorých boli rozhodujúce zahraničnopolitické vplyvy a nie ambície politikov na Slovensku. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie. Pritom je primárne koncentrovanie na politické rozmery týchto problémov s cieľom súčasne prispieť k poznaniu ako sa chcela republika brániť proti nacistickej agresii. Súčasne publikované, a v jednom prípade nepublikovaná štúdia o organizácii bezpečnosti na Balkáne, ukazujú ako chápali a riešili problémy bezpečnosti spojenci Československa v Malej dohode, resp. aké predstavy sa v podunajských štátoch prezentovali v oblasti integrácie a organizácie bezpečnosti. Spájanie problematiky všeobecných a národných dejín dáva príležitosť na podrobnejšie objasnenie toho ako reagovala slovenská spoločnosť na Mníchovskú dohodu, ale aj umožňuje naznačiť ako došlo a prečo došlo k mníchovskému diktátu z 29. septembra 1938. Prirodzene v niektorých štúdiách sa opakujú syntetickým spôsobom všeobecné úvahy, bez ktorých však by nebolo možné písať o konkrétnych ale aj teoretických predstavách a činnosti E. Beneša, M. Hodžu, J. Tisa. Priložené dokumenty považujeme za dôležité pri poznaní a hodnotení postoja E. Beneša k slovenskej otázke, ale aj jeho prístupu k publikovaniu dokumentov a následnému utváraniu jeho politického imidžu. Dokazuje to aj uverejnenie dokumentov, v spolupráci s Mgr. Barbarou Píseckou, o dohode slovenských , resp. politických strán zo Slovenska v Žiline 6. októbra 1938 a postojoch prezidenta a vlády k týmto otázkam. Vedecké štúdie sa publikujú v pôvodnom rozsahu. Viaceré z nich vyšli v zahraničí. Ich pôvodný zmysel smeroval k predneseniu daných problémov na zahraničných, resp. medzinárodných konferenciách a následne bol transformovaný na podmienky vedecky publikovaných prác predpokladu posilnenia odhodlania obyvateľstva brániť štát a vydobyté slobody po roku 1918. Predstavitelia politických strán na Slovensku sa nedokázali ani koncom tridsiatych rokov dohodnúť na formulovaní koncepčnej predstavy o mieste Slovenskej krajiny v štáte a už vôbec nie nejaký program spoločne obhajovať. Ich predstavy boli odlišné, rozdielne a protikladné, čo vyplývalo z ich politickej orientácie, ale mali jednu spoločnú ústrednú myšlienku, existujúce postavenie Slovenska v republike je neudržateľné; Slovensko potrebuje zmenu. Táto predstava rezonovala v celej slovenskej spoločnosti aj keď v rozdielnom rozsahu a v rozdielnych. konkrétnych predstavách Je symptomatické, ale v politických procesoch vývoja malého národa typické, že k zásadným rozhodujúcim vývojovým zmenám môže a dochádza v dôsledku kardinálnych prevratov na medzinárodnej scéne, v medzinárodných vzťahoch, veľmocenských presunoch, pod vplyvom agresie a pod. Nemožno pochybovať, že predstavy rôznych slovenských politických strán sa koncom tridsiatych rokov aj pod tlakom ohrozenia štátu a vyriešenia tohto problému ako posilnenia pozícii republiky približovali, hľadalo sa kompromisné, prijateľné riešenie. Je však nespochybniteľným faktom, že k zásadnému politicko mocenskému rozuzleniu tohto problému mohlo a došlo len pod tlakom zahraničnopolitického otrasu veľkého rozmeru. Diktát veľmocí v Mníchove a jeho vnútropolitické a zahraničnopolitické dôsledky umožnili, že sa mohla presadiť v danom momente maximalistická koncepcia riešenia slovenskej otázky vo forme federatívnej prestavby republiky. Je rovnako symptomatické, že následná zmena režimu smerovala jednoznačne k odbúraniu demokratického systému a budovania autoritatívneho režimu. Je ďalej prí- značné, že Slovenský štát vznikol za situácie a podmienok, v rámci ktorých boli rozhodujúce zahraničnopolitické vplyvy a nie ambície politikov na Slovensku. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie. Pritom je primárne koncentrovanie na politické rozmery týchto problémov s cieľom súčasne prispieť k poznaniu ako sa chcela republika brániť proti nacistickej agresii. Súčasne publikované, a v jednom prípade nepublikovaná štúdia o organizácii bezpečnosti na Balkáne, ukazujú ako chápali a riešili problémy bezpečnosti spojenci Československa v Malej dohode, resp. aké predstavy sa v podunajských štátoch prezentovali v oblasti integrácie a organizácie bezpečnosti. Spájanie problematiky všeobecných a národných dejín dáva príležitosť na podrobnejšie objasnenie toho ako reagovala slovenská spoločnosť na Mníchovskú dohodu, ale aj umožňuje naznačiť ako došlo a prečo došlo k mníchovskému diktátu z 29. septembra 1938. Prirodzene v niektorých štúdiách sa opakujú syntetickým spôsobom všeobecné úvahy, bez ktorých však by nebolo možné písať o konkrétnych ale aj teoretických predstavách a činnosti E. Beneša, M. Hodžu, J. Tisa. Priložené dokumenty považujeme za dôležité pri poznaní a hodnotení postoja E. Beneša k slovenskej otázke, ale aj jeho prístupu k publikovaniu dokumentov a následnému utváraniu jeho politického imidžu. Dokazuje to aj uverejnenie dokumentov, v spolupráci s Mgr. Barbarou Píseckou, o dohode slovenských , resp. politických strán zo Slovenska v Žiline 6. októbra 1938 a postojoch prezidenta a vlády k týmto otázkam. Vedecké štúdie sa publikujú v pôvodnom rozsahu. Viaceré z nich vyšli v zahraničí. Ich pôvodný zmysel smeroval k predneseniu daných problémov na zahraničných, resp. medzinárodných konferenciách a následne bol transformovaný na podmienky vedecky publikovaných prác.
History --- Recent History (1900 till today) --- Nationalism Studies --- History of Communism --- Identity of Collectives --- Slovakia --- Politics and government.
Choose an application
The beginning of the Communist dictatorship in 1948 was one of the most important milestones in the history of Slovak historiography. We can justifiably speak of the new formation of Slovak historical science from the organisational, personnel and thematic points of views, even though the full consequences of the introduction of Marxism-Leninism in historical research were only fully noticeable from the 1950s onwards. Before 1948, Marxist historiography in Slovakia hardly existed at all and even after the Communist coup, it took a long time for the Marxist historical school of though to even begin to produce relevant works. This turning point in Slovak historiography, however, was not as complete in any direction as the official Communist propaganda declared. When analysing the institutional base of Slovak historical science, we must in the first instance record the setting up of the Historical Institute of the SAV (up to 1953 called SAVU) as the leading establishment for historical research. The institute, as the top institution, replaced the Historical Seminar of Comenius University, which fulfilled this function in the period of the First Republic, and the Historical Section of Matica slovenská which held an important position during the Slovak State. At this time, the centres of research in historical science came under the strict control of state and party institutions. The system of historical research during this period stabilised itself as a relatively operative model, but one not accepted without reservations. From 1948, a mixture of rational decision-making and demonstrations of class hatred ruled the human resources policy of institutions concerning themselves with history. The Communist regime began the larger-scale screening of historians at the beginning of the 1950s. However, it could not afford mass redundancy, since there was no one with whom to replace the “unsuitable” employees. In this way, the purges only affected a small number of historians, and only for a certain time. In general, state power did not hinder their research work, even in the case of screening reservations, on condition that the historians displayed loyalty to the regime and its ideology in their work. In the interpretation of national history, no deviations from the prevailing Marxist dogmas of the time were allowed. After 1948, a new, Marxist, master narrative began to be created. Its old, non-Marxist concepts were labelled as unusable, not taking into account Marxist notions of historical development. In Slovakia, Marxism-Leninism was installed in historiography in its most vulgar, Stalinist form by Communist ideologists who also set up the basic shape of the new, master narrative. In this way, historical science in the 1950s only participated in the creation of the national story by developing and confirming the lines defined by the party central office and by filling in the schemes given in advance. Historical research directly driven by ideology thus produced more or less trustworthy theories that in the end led to a distortion of history, and often the devaluing of new knowledge, too. The disintegration of Stalinist dogmatism in the second half of the 1960s brought with it a partial revision of these theories. At this time, the most problematic distortions in the Slovak master narrative were revised. Even though the Marxist base of historical science was respected, historians often inclined towards older, non-Marxist versions of the national story. In conclusion, we can state that the characteristic sign of Slovak historiography since its beginning was (sometimes more or less visible) the attempt to create an independent Slovak national story which would not merge with, and would not be part of, the Hungarian or Czech master narratives. However, this process was not totally completed even during the 1948-1967 period.
History --- WW II and following years (1940 - 1949) --- Post-War period (1950 - 1989) --- History of Communism --- Slovakia --- History.
Choose an application
Kniha, kterou představujeme, se zabývá dosud zcela neznámými skutečnostmi souvisejícími s událostmi roku 1968 v Československu. Jedná se o informace a poznatky z prostředí rozvědky Státní bezpečnosti neboli I. správy MV. Zájemcům o československé moderní dějiny se tak dostává do rukou sonda do nitra důležité části bezpečnostního aparátu, jejíž činnost po dlouhá léta ovlivňovala politická linie vedení KSČ za podpory a stálého dohledu I. hlavní správy KGB, sovětské rozvědky. Při studiu pramenů vycházel autorský tým nejen z archivních zdrojů uložených převážně v Archivu bezpečnostních složek a z dosud publikované odborné literatury, ale i z rozhovorů s pamětníky – přímými účastníky popisovaných událostí, kteří přispěli k osvětlení řady souvislostí a detailů. Ve výsledku přinesl několikaletý výzkum nový vhled jak do zákulisí činnosti rozvědky, tak i na chování a jednání nejvyšších funkcionářů MV a předních československých politiků.
Politics / Political Sciences --- Politics --- History --- Political history --- Social history --- Recent History (1900 till today) --- Special Historiographies: --- Security and defense --- History of Communism --- Czechoslovakia
Choose an application
Rok po invazi vojsk pěti států Varšavské smlouvy do Československa proběhly v ulicích mnoha velkých měst rozsáhlé demonstrace, do kterých se zapojili především mladí lidé. Vyjadřování nesouhlasu s přítomností sovětské armády na našem území se mísilo s projevy nespokojenosti s nastoupenou cestou nového vedení komunistické strany. To pouliční protesty očekávalo a nejspíše i přivítalo, podle něj totiž dokazovaly, že tzv. protisocialistické síly existují. Legitimizovaly tak jeho politiku a daly mu do ruky pádné argumenty k postupu proti zbytku reformistů v čele s Alexandrem Dubečkem. Brutální potlačení nepokojů jednotkami tehdejší bezpečnosti, armády a Lidových milicí, které si vyžádalo oběti na životech, posloužilo rovněž jako varování do budoucna a současně jako důkaz předložený sovětskému vedení, že v osobě Gustáva Husáka byl postaven do čela Československa správný člověk. Naopak pro veřejnost symbolizoval srpen 1969 definitivní konec Pražského jara. Předkládaná publikace se na základě rozsáhlého archivního výzkumu snaží přiblížit události srpna 1969 a zasadit je do kontextu tehdejšího dění.
History --- Geography, Regional studies --- Military history --- Political history --- Recent History (1900 till today) --- Special Historiographies: --- Post-War period (1950 - 1989) --- History of Communism --- Czechoslovakia --- Politics and government
Choose an application
The on history of Church of Bessarabia and Transnistria (1940-2011)
Choose an application
The book on Bessarabian problem, Romania and Geopolitics of the Great Powers
Listing 1 - 10 of 29 | << page >> |
Sort by
|