Abstract | Keywords | Export | Availability | Bookmark

Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

Publikácia, ktorú predkladáme verejnosti, je zameraná na procesy adaptácie jednotlivcov a skupín obyvateľov miest v období spoločenskej zmeny, ktorá nastala po roku 1989. Pád komunizmu v Československu bol navonok jednoduchým aktom formálneho vzdania sa moci, ktorým KSČ uznala svoju neschopnosť ďalej viesť túto krajinu. Zmeny, ktoré nasledovali, sa ale dotkli takmer každej stránky každodenného života. Vývoj v nestabilnej a rôznorodej politickej situácii sa premietal do spoločenských vzťahov, reštrukturalizácia vlastníctva mala pre niektorých pozitívne a pre iných negatívne dôsledky, zmeny na pracovnom trhu a v zamestnaneckých vzťahoch oslabili životné istoty a menili pracovné návyky, zdedené zo socializmu. Na Slovensko prišli zahraničné firmy a ich manažéri, globálne overené reklamné spôsoby, tovar z celého sveta, ktorý menil kultúru odievania, bývania, stravovania... Médiá prekročili hranice „socialistického tábora“ a prinášali nové idey, ideály, kultúrne vzory i spôsoby správania. „Svet“ k nám prenikol rôznymi cestami, žijú medzi nami imigranti, ale aj my sme slobodne prekročili hranice, spoznávali jeho mnohoraké podoby a kopírovali skúsenosti. Prestali sme byť izolovanou krajinou. Zakonzervované kultúrne modely rozbila „všemocná ruka trhu“, ktorý sa stal pre mnohých určujúcim kritériom hodnôt. Norma, ktorú naša spoločnosť stavia pred svojich členov, je norma schopnosti a ochoty hrať rolu konzumenta (Bauman 1999: 98). Komercionalizácia a globalizácia sú sprievodnými javmi týchto procesov.

Cultural pluralism.